Sila obrátenia a vyznania viery

Autor: Juraj Lauko | 8.11.2013 o 13:00 | Karma článku: 9,39 | Prečítané:  768x

Len pred nedávnom opustil pozemské putovanie genrál tajnej Cirkvi, Silvester Krčméry. Rozsahom svojej činnosti v dobe neslobody - komunizmu v rokoch 1948 - 1989 sa radí medzi najväčších laických apoštolov Kristovej Cirkvi v Československu a osobitne na Slovensku.

Inšpirovaný chorvátskym kňazom Tomislavom Kolakovičom pôsobí najmä medzi vysokoškolákmi. Ešte pred II. vatikánskym koncilom realizuje tzv. „laický apoštolát". Za túto činnosť si odsedí 14 rokov v ťažkom komunistickom väzení. Aj po návrate z väzenia, koncom 60-tých rokov, a počas normalizácie až do roku 1989 naďalej šíril Kristové učenie ako laický apoštol.

Dnes prinášam exkluzívny dokument, ktorý som nedávno našiel v otcovom archíve. Silvo, ako bol dôverne známy, nadviazal už v 70. tých a 80. tých rokoch dôverný vzťah s významným slovenským spisovateľom Dominikom Tatarkom. Ten už síce v tom čase vytriezvel zo svojho presvedčenia o komunizme, ale hľadal ďalej... A bol to práve apoštol Silvo, ako ho sám Dominik Tatarka nazval, ktorý mu pomohol nájisť vieru a dokonca vrátiť sa späť do katolíckej cirkvi. O tejto skutočnosti svedčia dva vlastnoručne napísané dokumenty - prehlásenie Dominika Tatarku z marca 1986 a list, ktorý adresoval Silvovi z 9. júla toho istého roka. List je napísaný tesne po výsluchu Dominika Tatarku na ŠtB..! Z listu je jasne cítiť atmosféru normalizácie 80-tých rokov v komunistickom Československu. Oba tieto dokumenty sa cestou prozreteľnosti dostali cez Františka Mikloška k môjmu otcovi Martinovi, aby ich ukryl a zachoval pre budúcnosť. Je symbolické, že práve v roku stého narodenia Dominika Tatarku, môžu byť zverejnené a budú zachované pre literárne dejiny Slovenska a pevne verím, aj pre prípadný beatifikačný proces apoštola Silva Krčméryho...

Jednou z dôležitých súčastí cesty človeka k Bohu je obrátenie. Katolíci v tomto smere hovoria vždy o milosti. Viera teda nie je niečo, čo človek získa sám od seba, lebo sa dnes „sám" rozhodne, že uverí. Silvester Krčméry mal túto milosť a vedel sa s ňou i podeliť.

Papier, na ktorom je Tatarkové vyznanie viery a vyjadrenie ľútosti nad hriechom odpadlíctva, je z marca 1986. Bol súčasťou listu, ktorý adresoval Silvestrovi Krčmérymu. Ten Dominik datoval na 9. júl toho istého roka. Zomrel o tri roky neskôr, dňa 10. mája 1989. V marci tohto roka (2013) bola storočnica od jeho narodenia. Silvester Krčméry zomrel pred nedávnom, 10. septembra 2013, vo veku 89 rokov. Jeho najbližšími spolupracovníkmi v „Pánovej vinici" boli Vladimír Jukl, matematik, kňaz a biskup (neskôr kradinál) Ján Chrizostom Korec.

Ďalšie diskusie a komentáre nechám na odborníkov.

Prepis rukopisu listu je doslovný, vrátane slovosledu, či „preklepov" tak, ako sa nachádza v liste. Boldom je mnou zvýraznené adresné vyznanie, ktoré dokazuje, že Tatarka považoval práve Krčméryho za toho, kto mu pomohol získať vieru.

List Dominika Tatarku Silvestrovi Krčmérymu, r. 1986, po výsluchu na ŠtB:

 

List -1-

-18.III.86-

Otcovia

cirkve,

Spáchal som omyl

Vystúpil z Cirkve

Prosím, príjmit ma

medzi seba

Posväťte zem, kde ma

uložíte. Po latinsky

nado mnou zaspievajte

Circum dederunt me

Ďakujem Vám

Dominik

Tatarka

 

Listina -1-

V stredu 9. júla 86

Drahý Silvo,

v podstate mám taký dojem, boli iba na Teba zvedaví. Vedeli odkedy chodíš k nám a kedy si bol posledný raz u nás. V mojom návrate do cirkvi vidia politický škandál. Asi urobia všetko, aby verejne neprepukol. O mňa už nejde, žiaľ, Tebe hrozí nebezpečenstvo - myslím si. Po veľkej chvále, čo všetko moje knižky znamenajú, atď, padla otázka, či viem s kým sa stýkam. Nato ja asi takto: Viem. S príjemným človekom. On: To iste neviem. Bol odsúdený na 15 rokov. Ja: stala sa mu hrozná krivda ako toľkým ľuďom. Bol rehabilitovaný - ako všetci v tých procesoch. On: nebol rehabilitovaný. Spýtaj sa ho, prečo, pre aký hrozný čin sedel. Ja: Tak mi to povedzte. On: To vám nepoviem. Ja: Púštate na mňa

-2-

strachy. On: To uvidíte, či sú to strachy alebo nie. - Pritom naznačoval, vedel (od koho? ako?) že ma chceš priviesť zpiatky do katolíkov. A pripomínal mi, že po všetkých mojich skúsenostiach mojou hroznou chybou je tvrdohlavosť, že nedám poučiť.

(Ja, že azda hej - myslel som si, iba myslel, že práve Ty ma poučuješ.)

Z toho robím takýto záver: Ak ma považujú za významný politický prípad, horzí Ti násilie, hrozí ti mnoho surovostí, pred ktorými nemáme obranu.

Nastrojil si ma na správnu cestu, posledný úsek. Mám, o čom rozmýšľať, čo čítať a čo písať. Pokiaľ ide o mňa, splnil si svoje apoštolské poslanie. Z celej obce bol si to práve Ty, s kým sa mi dobre hovorilo, s kým som bol skutočne. Nech Boh Ťa za to vyznačí.

-3-

Vrúcne Ti ďakujem za všetko, za každú chvíľu, keď bol so mnou alebo si si na mňa pomyslel. Pokúsim sa napísať všetko, čo si myslím, počúvajúc, vidiac pred sebou Otca svätého, ktorého z duše uznávam, ďakujem Bohu, že dovolí, aby z môjho národa vyrástol Jeho Eminencia biskup Korec, ktorému chcem vyjadriť poklonu. Zo slepej pýchy alebo velikážstva spáchal hriech odpadlíctva: vystúpil som z obce svätých. Prosím ho kajúcne, nech mi moju pýchu odpustí a dovolí, aby ma do posvätenej zeme pochovali ako kresťana.

To je - zatiaľ - všetko. Drahý Silvo, je skutočne zbytočné, aby si sa zbytočne naďalej vystavoval kvôli

-4-

prenasledovaniu. Neboj sa, budeš pôsobiť na mňa i naďalej - ako dosiaľ blahodárne. Myslím si, naozaj, zatiaľ nechoď. Po Ferkovi, Milanovi, alebo ako odkáž, ktoré knižky mám Ti hneď vrátiť. Ak niečo napíšem, čo stojí za prečítanie, pošlem Ti to. „Za prečítanie" - nevravím pravdu - písanie má nadchýňať, vyplývať ponajprv z nadšenia, ako ma Ty nadchýňaš a okrem Teba dvaja spomínaný muži, ktorých výslnie zažívam. Dýchajúc, modlím sa za Vás, nech Vás Boh požehná. Vieš, Silvo, ja už veľa času pred sebou nemám, ale pociťujem sa ako karpatský pastier, muž, ktorý zažil, vie a cíti, zažíva, čo je to božie požehnanie. Boh požehnal tento národ

-5-

a ľudstvo týmito mužmi, (ktorých v srdci uctievam a som nekonečne rád, že sa tu pre mňa, pre moju dušu vyskytli. Povedz aspoň jednému z nich, že ich absolútne ako orol - vták milujem.

Silvo, priznávam sa Ti, že neviem byť dostatočne kajúcny. Som stále karpatský pastier, ktorý... nezaslúži si božie požehnanie, ale svitne nám a svitá Ježiš Kristus výslnie ľudskej duše

Silvo

zdraví Ťa

Tvoj brat

Dominik

IMG_1535.jpg

IMG_1536.jpg

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?