Slovensko potrebuje kresťanskú a demokratickú úniu

Autor: Juraj Lauko | 25.3.2013 o 11:51 | (upravené 25.3.2013 o 12:00) Karma článku: 6,48 | Prečítané:  836x

Otázky spravodlivosti, stav Generálnej prokuratúry, inštitút prezidenta, otázka podnikateľského priestoru, školstvo, či celkový hospodársky a ekonomický stav krajiny sú pre časť voličstva vnímané skôr negatívne ako pozitívne. Napriek tomu dnes stále počúvame, že problémom krajiny je existencia viacerých pravicových strán. Lebo sa, že vraj, nevedia dohodnúť...

Som presvedčený o tom, že dnes je dôležité nahlas hovoriť o potrebe kresťanskej a demokratickej únie. Situácia, ktorá je v krajine, velí každému zodpovednému politikovi, aby sa vzdal časti svojho ega a v záujme zmeny nastavených trendov sa spojil vo väčší celok. Neuvažujem o spojení všetkého od stredu do prava do jednej superstrany. Rozdiel napr. medzi KDH a SaS v zásadných otázkach je taký veľký, že sa nedá preklenúť, a preto by takéto spojenie jednoducho nebolo pravdivé. Viem si však predstaviť spoluprácu strán MOST-HÍD, SDKÚ-DS a KDH, a zo svojej pozície budem hovoriť tak, a konať všetko pre to, aby sa tieto politické subjekty spamätali. A nielen oni. Tieto slová patria aj politikom strany SMER. Zodpovednosť za krajinu, za to, aby veci v nej fungovali štandardne, by mala prekročiť svoje hranice vo svedomí všetkých zúčastnených. Tieto slová adresujem aj nováčikom ako OĽaNO či pánovi Hlinovi. Bez ohľadu na to, čo si o týchto skupinkách myslím, sú to všetko ľudia, ktorí svojim konaním presvedčili ostatných, aby ich zvolili. Hoci podľa môjho názoru je táto skutočnosť sama dosť biedna na to, aby bola jedinou podmienkou na odovzdanie moci. Reálne je však tomu práve tak. Jednotlivé projekty nováčikov v politike dokázali vycítiť časť nálad voličov a stačili na to, aby sa dostali do Národnej rady. Ak má byť tento inštitút naozaj najvyšším zákonodarným zborom, inštitúciou, ktorá zákonmi vytvára charakter a lepšie kontúry našej vlasti, potom je veľmi dôležité to, kto v nej sedí.

 

Nech sme ako národ akýkoľvek - či sme alebo nie jánošikovcami, či viac závidíme, ako sa dokážeme tešiť z úspechu ostatných, či dokonca vidieť v ňom príležitosť pre rast. Demokracia a sloboda nám dávajú šancu každý deň sa znova rozhodnúť, v akej krajine chceme žiť. V médiách a v ľuďoch samotných je veľa informačného balastu. Často žijeme z dezinformácií o tom, čo kto povedal alebo urobil. Aj v našej obci. Ak sme spúšťali nejaké projekty, vždy bolo okolo toho aj veľa klamstva. Žiaľ, už veľakrát som zažil, akú moc má toto klamstvo. Aj preto dnes, s odstupom času a dospievania, začínam v náznakoch rozumieť biblickému označeniu zla (diabla) ako otca klamstva. Mnoho dobrých ľudí, mnoho dobrých myšlienok kvôli tomu skončilo, mnoho vzťahov (nielen politických) sa rozbilo. A to nehovorím o fáze, keď sa do toho zamiešajú emócie. Strach, nenávisť a hnev…

 

NOVA Daniela Lipšica prináša bilbordy s posolstvom, že Slovensko potrebuje silného lídra. Osobne si myslím, že to nie je pravda. Silného lídra tu už máme a mali sme ich aj v minulosti, ale o tom v inom blogu. Slovensko v prvom rade potrebuje zodpovednú generáciu občianskej spoločnosti. Slovensko potrebuje, aby sme sa prestali báť a začali hovoriť o veciach verejných. Slovensko potrebuje odvahu obyčajných ľudí. Tých, ktorí v skutočnosti majú moc, aj keď to tak nevyzerá. Zažil som, ako strach so straty zamestnania prinútil ľudí nielen znášať veci, s ktorými nesúhlasili, ale dokonca aj konať tak, ako sa koná pri pochlebovaní. V prítomnosti toho, kto mal moc, tvrdili jedno, a v jeho neprítomnosti druhé. Videl som, ako sa im kriví charakter a akú bolesť a rozpoltenosť mali vo svojom vnútri. To všetko dokáže jednoduché klamstvo.

 

Dnes je výročie sviečkovej manifestácie. Udalosť sa ma dotýka osobne, pretože som ako dieťa bol súčasťou bytu, kde sa stretávali František Mikloško, Rudo Fiby, moji rodičia a Ján Čarnogurský. Celé moje detstvo sa nesie v znamení "neviditeľného" zápasu s komunizmom a mocou, o ktorej som vtedy ako dieťa takmer nič nevedel. Jej posolstvom bolo neostať nemý, hoci to bolo pokojné zhromaždenie pri sviečkach a tichej modlitbe. Jej posolstvom bolo a je (aspoň pre mňa) zostať horieť napriek tme, zostať hoc len tou chabou sviečkou, ktorej slabý plameň sa otriasa už vo vánku. Nie som žiaden veľký politik, či mocný stranícky káder, som len obyčajný, ešte chvíľu mladý, 34-ročný otec dvoch detí s hypotékou, ktorú budem splácať ešte nejakých 20 rokov… A dnes vďaka blogu na SME chcem povedať svojim kolegom či náhodným čitateľom, aby pri klamstve neostali mlčať. Netreba silného vodcu, ani silnú stranu. To sme už zažili. V mnohosti, hoci sa ťažšie vládne, je viac slobody. A v slobode je viac šancí pre demokraciu. Prosím, netreba hneď transparenty, stačí, ak si nenecháme sfúknuť tie naše malé sviečky…

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?