Búrka v školstve?

Autor: Juraj Lauko | 16.10.2012 o 11:59 | (upravené 16.10.2012 o 17:44) Karma článku: 8,00 | Prečítané:  1165x

Prezdient Ivan Gašparovič z číreho nerozumu podpísal dve školské novely zákonov - o financovaní a o odbornom vzdelávaní. Napriek tomu, že o ich nepodpísanie ho žiadala opozícia, občianske iniciatívy, Nové školské odbory, či Asociácia súkromných škôl a školských zariadení...

Tieto novely vyzerajú, akoby ich hlavným cieľom bolo nájsť nový spôsob, ako naliať ďalšie peniaze do podvýživených samospráv. Ani zďaleka však nevyzerajú ako zákony, ktoré by chceli pomôcť naším školám a reálne riešiť naše problémy.

Život obce sa nedá oddeliť od života škôl. Kedy to už politici konečne pochopia? Školy plnia najmä výchovno-vzdelávaciu funkciu, no sú (mali by byť) aj kultúrnymi a osvetovými centrami v obciach. Je choré, ak sa obec tvári, že "doobeda" (počas vyučovania) ma škola nezaujíma, lebo ide o prenesené kompetencie (teda nech sa stará štát), a naopak, ani štát sa nemôže tváriť, že "poobede" (teda mimo vyučovania) ho už škola netrápi, lebo ide o originálne kompetencie obce. Väčšinou to potom dopadne, že sa nestará nik, resp. sa zodpovednosť prehadzuje.

Je pravdou (a zrejme chybou predstaviteľov samospráv), že na začiatku zmien s nadšením privítali návrh štátu preniesť školy do ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Vidina peňazí vyhrala nad zdravým rozumom. Starostovia svorne, ako to majú vo zvyku, sľubovali podporu, udržanie a starostlivosť, napriek tomu nie všetky školy boli začiatkom nového školského roka otvorené (najmä málotriedky). Niektoré obce boli nútené požiadať o ich zrušenie, iné zase nemajú dostatočný počet žiakov. Aj keď tento problém nie je až tak vypuklý a školy sa vo veľkom nezatvárajú, treba sledovať i tento ukazovateľ. Omnoho zaujímavejšie by však mohli byť hĺbkové kontroly hospodárenia a plnenia povinností na jednej i na druhej strane, nakoľko podľa zákona sa nesmú vykrývať výpadky „origináliek" prenesenými kompetenciami a vice versa. Súčasný systém totiž často núti čarovať na oboch stranách a robiť zázraky medzi prenesenými a originálnymi kompetenciami. Asi nebudem ďaleko od pravdy (najlepšie asi potvrdia riaditelia škôl), keď poviem, že mnoho vecí sú nútení pokrývať z prenesených kompetencií a preto sa bijú o každého žiaka, čo následne ide na úkor kvality a prostredia. Celý systém prináša mnoho otáznikov a problémov. Napríklad integrácia zdravotne znevýhodnených detí ... legislatíva, európska i slovenská, ju podporuje, aká je však realita? Riaditelia sa bránia, pretože ak im dieťa napokon predsa len odíde na špecializovanú školu, už nedostanú peniaze ...

Spomínané prezidentom podpísané novely menia financovanie centier voľného času. Tie dostanú peniaze na krúžky obce, kde má dieťa vo veku od 5 do 15 rokov trvalý pobyt a nie na krúžky, ktoré v skutočnosti ponúkajú záujmové činnosti ... Absurdné. Rezort školstva zmenu odôvodňuje tým, že chce zabrániť viacnásobnému vykazovaniu jedného žiaka. Niektoré centrá si totiž pomýlili svoju pôvodnú misiu so zárobkovou činnosťou a jedno a to isté dieťa bolo zrazu v troch, a možno aj viacerých krúžkoch (geniálny futbalista, šachista, literát ...). Zámer je teda dobrý, no riešenie úplne zle.

Realita ukáže, že obce nepoužijú peniaze na centrá voľného času, ale napríklad na opravu chodníkov či krytie dlhov. Miesto riešenia problémov škôl tieto novely len posilnili obce vo vzťahu k školám.

Ďalšou novinkou je, že na gymnáziá sa od septembra 2014 dostanú  len žiaci, ktorí na konci 8. ročníka a na konci prvého polroka 9. ročníka budú mať priemer známok lepší alebo rovný 2. Na odborné školy sa majú dostať len žiaci, ktorých priemer známok nepresiahne 2,75 (v oboch ročníkoch). Tu sa mi natíska otázka, akým právom štát zasahuje do výberu rodičov, na akú školu chcú dať svoje dieťa? Druhou, ale odlišnou otázkou je, či konkrétna škola dieťa prijme alebo nie, či žiaka vylúči alebo nie. Podľa môjho názoru však takáto podoba zákona potláča slobodu ľudí. Dieťa i rodič by mali mať právo vybrať si školu podľa svojho uváženia a mali by mať príležitosť sa uchádzať o prijatie v prijímacom konaní. Ak to študent nezvládne, nebude prijatý, ale prečo sa mu upiera táto možnosť?

Navyše, novela opäť neprimerane a zrejme aj v rozpore s duchom Ústavy SR, posilňuje právomoci samospráv, ktoré budú môcť po novom rozhodovať o počtoch tried v prvých ročníkoch stredných škôl, a to aj súkromných a cirkevných. VÚC, ktoré sú zriaďovateľmi štátnych škôl, tak získajú dosah aj na konkurenčné súkromné a cirkevné školy ...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?