Mýtus silnej pravice a hrôzy z ľavice?

Autor: Juraj Lauko | 19.4.2012 o 10:06 | (upravené 19.4.2012 o 12:00) Karma článku: 3,62 | Prečítané:  741x

Silná pravica, či hrôzovláda ľavice? Mýtus alebo skutočnosť? V ostatnom čase, najmä ku koncu kampane, ktorú som ako kandidát za KDH prežíval i na "vlastnej koži" pomerne intenzívne, sa objavili myšlienky okolo vízie silnej pravice, o jej zoskupení či lídrovstve. Domnievam sa však, že sú hodne chybné... Osudovým volebným prepadom SDKÚ-DS mnohí ľudia, i média, začali hovoriť o KDH ako o lídrovi pravice. I samotní kritici a neprajníci KDH sa veľmi rýchlo stotožnili s touto myšlienkou a cez takto nastavené zrkadlo sa snažili ihneď "nového lídra" kritizovať. Naporúdzi boli pohotové riešenia: výmena lídrov v stranách ako KDH a SDKÚ-DS a ich následné spojenie. Otázne však je, či vôbec ešte môžme hovoriť o "pravici ako alternatíve" na Slovensku...

Výsledok KDH v týchto voľbách je paradoxne dobrý. Kríza "pravice" sa predsa nedotýka len SDKÚ-DS, či SaS. Zasiahla všetky subjekty, ktoré sa týmto smerom profilujú. Emócia, ktorá išla ulicou, umocnená kauzou Gorila a ďalšími, otrávila ľudí až fascinujúcim spôsobom. Je zázrak, že KDH - najstaršie, konzervatívne a kresťanské, sa nielenže neprepadlo, ba dokonca získalo o čosi viac voličov ako v r. 2010. O samotnom množstve získaných voličov môžeme viesť "filozofické" debaty do úmoru a argumentovať o mnoho väčšom úbytku SDKÚ-DS voličov, ktorých "teoreticky" (podľa mňa nereálne) mohlo získať. V podmienkach takto silno ovplyvnenej a predčasnej volebnej kampane je pre KDH, ktoré predsa bolo súčasťou vlády, ktorá sa sama rozpadla(!), jednoznačný úspech. Túto skutočnosť však netreba ani preceniť, ani podceniť. Ako kandidát som zažil len túto kampaň "zvnútra", no napriek tomu som presvedčený, že bola jednou z najlepších, akú KDH kedy malo. Pokiaľ ide o samotný program KDH (aj keď je mi teraz po skúsenosti s kampaňou celkom zrejmé, že je minimum voličov, ktorí sa reálne programom zaoberajú), opäť si dovolím tvrdiť, že bol jeden z najlepších (porovnaj názory napr. v článku http://www.humanisti.sk/view.php?nazevclanku=hodnotenie-volebnych-programov-politickych-stran-v-roku-2012&cisloclanku=2012020031 alebo http://www.iz.sk/sk/projekty/konferencia-februar-2012).

Kandidoval som z 91. miesta, čo veľké šance nedáva. Napriek tomu som s plnou vážnosťou túto možnosť prijal a úprimne, bolo mi cťou a veľkou skúsenosťou túto kampaň KDH zažiť. Môj výsledok bol 1588 preferenčných hlasov, čo znamenalo posun z 91. na 47. miesto. Samozrejme na parlament to nestačí. Tento výsledok, dosiahnutý viac-menej na kolene a nízkorozpočtovo, vnímam ako veľký záväzok i úspech. Z môjho pohľadu, porovnávajúc sa s kandidátmi z môjho okolia - teda z mestskej časti Bratislava Vajnory, kde som mal dvoch silných pravicových konkurentov, dlhoročných, skúsených komunálnych politikov - bývalú starostku a poslankyňu BSK Annu Zemanovú za SaS, ktorá získala 1418 hlasov a súčasného dvojnásobného starostu Jána Mrvu za SDKÚ-DS, ktorý získal okolo 1100 hlasov - ktorých sa mi podarilo prekonať, som naozaj rád a vďačný za každý jeden hlas.

A späť k téme - Mýtus silnej pravice a hrôzy z ľavice?

Rovnako s myšlienkou, že KDH je lídrom pravice sa začala objavovať i myšlienka reformy SDKÚ-DS. Najvýraznejšie som túto myšlienku zatiaľ zachytil len v médiách od súčasného župana Pavla Freša, ktorý ako novozvolený poslanec NR SR k tejto téme vystúpil. Zdá sa mi, že niektoré krídla v SDKÚ-DS, ktoré sa snažia prebiť Dzurindovú vnútornú baštu, sa veľmi rýchlo chopili tejto myšlienky ako poslednej nádeje sebazdôvodnenia. Gestá a vyhlásenia p. Freša: „ľudia nám dali jasne najavo, že takýto zlepenec nemôže fungovať a je jasné, že sa pravica musí dať dohromady: ľudová, občianska, stredopravá, kresťanská a národná; svoj plat ako poslanca a župana rozdelím pre tím ľudí, ktorí na tomto budú pracovať..." ukazujú, že táto téma je vhodná vnútorná zbraň v SDKÚ-DS, uvidíme, či p. Frešo nakoniec nájde odvahu kandidovať a či sa mu podarí uspieť (http://www.topky.sk/cl/100535/1307134/Uz-desat-miestnych-zvazov-SDKU-DS-podporilo-kandidaturu-Pavla-Fresa). Na druhej strane, amalgám občiansko-demokraticko-kresťansko-ľudové je asi taký nezmysel, ako chcieť od bývalej koalície, aby reálne vládla štyri roky. A to nehovorím len preto, že som vďaka jej rozpadu vyhral stávku o víno. V SDKÚ-DS musí prebehnúť predovšetkým ideologický zápas o podobu budúcej strany. Všetko pomixovať sa dá možno len na úrovní regiónov (aj to je otázne, za akú cenu...).

Pri týchto témach zazneli i myšlienky ohľadom výmeny na predsedníckych postoch a následnom možnom spojení. V KDH by takto mal ísť na predsedu Daniel Lipšic, ktorý sa môže oprieť o najvyšší počet preferenčných krúžkov. Tieto zmeny v oboch stranách by následne mali viesť k spojeniu a vytvoreniu jednej riadnej pravicovej strany, ktorá skutočne bude SMERu konkurovať... Podľa mňa však KDH čelí celkom iným výzvam. Kam skutočne voliči SDKÚ-DS išli a koho volili? Je otázne, či to, čo niektorí videli ako "historickú povinnosť KDH", a teda získať sklamaných voličov SDKÚ-DS, bolo aj uskutočniteľné. Len 2% voličov SDKÚ-DS volilo v r. 2010 KDH - teda z KDH v r. 2012 prešli do SDKÚ-DS. Z SDKÚ-DS v r. 2012 KDH získalo 19% svojich voličov - teda prešli od nich k nám. Avšak až 24% ich voličov prešlo k OĽaNO a rovnaké percento išlo do SaS, ďalších 14% im odišlo k strane 99%! Volič SDKÚ-DS nie je naklonený smerom ku KDH. Úvaha o spájaní sa mi nesedí ani z opačného pohľadu. KDH v týchto voľbách prišlo o celkom zaujímavý počet svojich voličov - 12%, ktoré prebrali OĽaNO a 7%, ktoré prevzala strana 99%. Takže väčšina KDH-áckých voličov vôbec nešla smerom do SDKÚ-DS... Pre obidve strany sa stali hrozbou OLaNO a 99%.

Riešením marazmu pravice nie je kopírovanie toho, čo sa podarilo na "ľavej strane". Tam predsa nedošlo k reálnemu myšlienkovému, ideovému a programovému spojeniu etablovaných "ľavicových strán"! SMER pohltil neúspešné projekty SDĽ a SDSS. Neskôr potápal svojich politických partnerov s cieľom dosiahnutia väčšej moci. Možno i preto dnes nemá SMER žiadny koaličný potenciál. Jeho "záchranou" je dosiahnutie takmer ústavnej väčšiny mandátov a zostavenie vlády. „Ľavica" má možnosť budovať silnú politickú moc na základe presadzovania odborných riešení. Bez typického „povolebného valcovania" by to mohlo viesť k oveľa väčšiemu rešpektu odbornosti pri riadení štátnej správy. Ak sa im to podarí, môžu tu byť dlho... Pravica je v inej situácií. Už zostavovala a viedla vládu napriek získaniu menšieho počtu preferencií jednotlivými subjektmi. Jej základnými predstaviteľmi sú etablované, úspešné a v zahraničí uznávané strany - nie ako v prípade SDĽ a SDSS - ktoré reálne nemali nijakú šancu na úspech, len spojenie sa so SMEROM. Ani jedna zo strán pravice: KDH, SDKÚ-DS, a ani nováčikovia SaS a OĽaNO nie sú zatiaľ v situácií vyššie spomenutých "ľavicových" strán. Napriek prepadu SDKÚ-DS, ktorého hlavný dôvod vidím v neschopnosti zmeny na predsedníckych miestach a v celkovej strate dôveryhodnosti, táto strana nie je v beznádejnej situácii a ešte vždy môže relevantne zabojovať. Niet skutočného dôvodu na to, aby sa tieto strany spájali do jednej pravicovej super-strany. Pravica je zatiaľ odsúdená na to, aby zostavovala vládu cez viac-člennú koalíciu. Voliči nie sú hlúpi, signálom nie je túžba po neexistujúcich „istotách", marketingovo veľmi dobre komunikovaných lídrom politickej scény. Signálom je predovšetkým stabilná vláda. Ľudia nechcú počúvať a „riešiť" chamtivosť politikov, ale chcú pracovať v bezpečnej krajine. V krajine, kde sa dá žiť, podnikať - kde sa „oplatí" platiť dane, byť úspešný, kde sa dá tvoriť, cestovať. Nikoho nezaujíma kde chodí Sulík ochutnávať jedlo a odpovede typu „ako Igor povedal", či nepovedal. Ale každého zaujíma, či fungujú daňové úrady, či má prácu, či sú jasné zákony, či sú úrady otvorené a vybavíte na nich svoje veci, či sú školy funkčné, či sú nemocnice otvorené... Cieľom pravicových strán musí byť vysporiadanie sa s kauzami, ktorým čelili (spomeňme si na situáciu, ako neschopnosť SMERu zdôvodniť financovanie na poslednú chvíľu v minulosti zvrátilo výsledky). V druhom kole sa musia reálne „pravicové" subjekty vysporiadať s nevyspytateľnými projektmi typu 99% a OĽaNO. A do tretice, nemali by sme zabudnúť na požiadavku ľudí: zmeniť volebný systém - dostať poslancov a ich zodpovednosť bližšie k ľuďom!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?