Gorila sem - gorila tam...

Autor: Juraj Lauko | 6.2.2012 o 20:03 | (upravené 7.2.2012 o 15:46) Karma článku: 6,17 | Prečítané:  620x

Úprimne a hneď na rovinu. Napriek rozhorčeniu, ktoré vo mne vyvolali správy o kauze Gorila (a ďalších), akosi sa stále nemôžem stotožniť s prebiehajúcim ošiaľom „protestov“. A už vôbec nie s porovnávaním tejto – s odpustením hystérie – s ´89. Rozumiem emóciám, ktoré sa v ľuďoch objavili. Vzhľadom na skepsu nad politickým diskurzom, ktorá sa v našom štáte už dlhšie „nosí“, to ani veľmi prekvapivé nie je. Súhlasím a teším sa z toho, že sa ľudia, aj vďaka elektronickým médiám, o čosi viac začali zaujímať o veci verejné. Teším sa aj z toho, že majú snahu svoj názor – nesúhlas s nekalými praktikami podnikateľov a politikov – vyjadriť verejne. To všetko je v poriadku a vzhľadom na závažnosť informácií aj na mieste.

Čo však v poriadku nie je, sú samotné spôsoby uskutočnenia protestov. Úprimne poviem, že vzhľadom na svoj, skôr konzervatívny náhľad na politiku, je mi väčšinou každá forma občianskej neposlušnosti, či „demonštrácie“ podozrivá. Mám akúsi vrodenú podozrievavosť a nechuť voči týmto „nástrojom“, čím však nepopieram v odôvodnených prípadoch ich legitimitu. Ortegovsky povedané, nezdieľam „vedenie zápasu proti hladu ničením pekární“...
Násilie, ktoré je sprievodným javom protestov, je veľmi nebezpečné a nemá nič spoločné s občianskym aktivizmom. K porovnaniu s ´89, vtedy bolo na námestiach vyše stotisíc ľudí a žiadne kamene nelietali vzduchom...

Fenomén aktivizmu, vyvolaný kauzou Gorila, je dozaista natoľko zaujímavý, zvlášť v našej kratučkej „ponovembrovej“ histórii, že skutočne stojí za to, aby sa dôkladne preštudoval. Aký má cieľ aktivita a protesty, ktoré organizuje akési „spoločenstvo ľudí, ktorí sa spontánne stretli na sociálnej sieti“... (informácia získaná z web.protestgorila.sk)? Na tejto istej stránke sa uvádza, že týchto ľudí nik nesponzoruje a že za nimi nikto nestojí (žiaden politický subjekt). Čo je hodne v rozpore napr. s tvrdeniami a webovou prezentáciou napr. na stránke „pravdaoslovensku.sk“. Z tejto totiž zjavne srší politická reklama neuveriteľných rozmerov.

V úvahe sa však budem držať len pôvodnej webovej stránky a ľudí, ktorí sú na nej vypísaní. V nedávno odvysielanej Hríbovej relácií vystúpili za organizátorov dvaja študenti: Peter Klinec a Lucia Gallová. Podľa nich cieľom protestov je „zmena systému“, „aktivizácia občanov“ a konštatovanie „krízy zastupiteľskej demokracie“. O akú zmenu však má ísť, sa už len ťažko dozvieme. Ako má prebehnúť, taktiež ostáva otáznikom. Zvláštnosťou
je i skutočnosť, že organizátori odmietajú viesť dialóg s relevantnými a právoplatnými politickými subjektmi. Rozumiem emočnej stránke – nemajú chuť sa rozprávať s ľuďmi, ktorí sú podľa nich súčasťou „systému“. Aspoň tak sa to javilo na mítingu v Bratislave, kde jeden z protagonistov viac-menej „vypískal“ Matoviča a Obyčajných ľudí ako nedôveryhodných v „tomto zápase“, a to najmä kvôli prítomností OKS a KDS na ich kandidátke. Problém však je, že my všetci, vrátane organizátorov, sme súčasťou systému.

Na druhej strane, pozitívnou stránkou tejto aktivity je skutočnosť, že sa vďaka ich snahe o týchto veciach začína hovoriť verejne. Možno sa dokonca mení aj zaužívaná paradigma všeobecnej apatie a pocitu bezmocnosti občanov. Otázne však je, či to naozaj organizátori zvládnu viesť týmto smerom a či my, ako občania, vrátane nás, ktorí sme „politikmi“ na rôznych stupňoch (počnúc regionálnymi) a aktivistami (tretí sektor), túto šancu využijeme na prospech našej spoločnosti.

Istou slabosťou týchto aktivít a organizácie je skutočne naivná predstava, že týmto spôsobom a „zmenou systému“ sa zabráni ďalším „Gorilám“. Absentujú aj konkrétne riešenia, ktoré by systematickým spôsobom mohli znižovať mieru korupcie a vytláčať ju na okraj. V každom spoločenskom systéme, ktorý zatiaľ kedy bol, existovala vždy snaha „chytrolínov“ ísť skratkou „mimo systém“. Lákadlo rýchleho a relatívne jednoduchého „zárobku“ bolo, je a bude vždy príliš silné na to, aby sa celkom vymazalo z ľudskej spoločnosti. Ja osobne, ako katolík, vnímam samozrejme tieto skutočnosti cez prizmu metafyziky a viery. Už len vychádzajúc z nej je zrejmé, že tento „zápas“ sa bude odohrávať počas celej našej ľudskej existencie. Dokonalý svet a systém jednoducho neexistuje. Známa a veľmi pravdivá veta, ktorá pochádza od katolíckeho historika a politika Sira Johna Dalberg-Actona, to vystihuje najlepšie: „Power tends to corrupt and absolute power corrupts absolutely” (Každá moc korumpuje, absolútna moc korumpuje absolútne). Organizátorom, ale i občanom, či tým politikom, ktorí dostali od občanov vo voľbách šancu, by som rád ponúkol myšlienku zákona o lobingu. Táto myšlienka sa objavila v našom prostredí v konkrétnejšej podobe už okolo roku 2005. Dokonca aj naše hnutie KDH (ktorého som členom), pod taktovkou Daniela Lipšica, malo snahu takýto zákon presadiť. V krátkosti, cieľom takéhoto zákona by mala byť jasná regulácia pravidiel, určenie spôsobu, za akých podmienok a s kým, register osôb oprávnených na takúto činnosť, či povinnosť predkladať správy a informácie. A samozrejme sankcie.

Zvláštnosťou tohto diania je i skutočnosť, že politici sa buď k protestom takmer vôbec nevyjadrujú alebo zopár „nových“ sa snaží emóciu využiť. Pri tom organizátori, čo je druhý extrém, akoby odmietli „politikov ako takých“.

Som Juraj Lauko, som členom KDH. V regionálnej politike pôsobím cca 6 rokov. S plnou vážnosťou som prijal možnosť kandidovať na kandidátke KDH, kde som sa napokon umiestnil na 91. mieste. Ako kandidát, ako začínajúci mladý politik, vnímam situáciu v našej krajine, ale i v okolitých (napr. vážnosť a rozmery situácie s korupciou v Českej republike), ako veľmi vážnu. Úprimne však verím, že existujú ako pokojné, a pritom reálne a dostatočne razantne pôsobiace nástroje na potláčanie korupcie v štátnej a verejnej správe, či nekalých praktík v podnikaní. Je nebezpečné a pre samotnú myšlienku vytvorenia lepšej krajiny, štátu pre nás všetkých, veľmi kritické myslenie, kde sa opäť len bude hľadať nejaký vinník – môžu za to tí ostatní... pretože je to len čiastková pravda. Áno, želal by som si, aby mňa a moje deti nezadlžovali ľudia, ktorí túto krajinu rozkrádali, áno, zdvíha sa mi žalúdok, keď sa v Smotánke a podobných reláciach pretŕčajú ľudia, ktorí zrejme mali sedieť v žalári alebo aspoň mali byť dávno zbavení funkcií, ktoré len zneucťujú. Áno, je mi zle z konania prezidenta, ktorý dodnes nevymenoval generálneho prokurátora a z pošľapávania práva v tejto krajine. Lenže to nie je chyba týchto druhých. Je to predovšetkým moja a naša vina. Aj ja som prispel k tomu, aby takýto prezident bol zvolený. Nie, že by som ho volil. Ale tým, že som sa zrejme málo snažil vo svojom okolí. Treba sa zamerať na to, čo každý z nás vie reálne ovplyvniť – a to sme len my samotní. Moje kroky nebudú viesť na námestia, moje kroky povedú k tomu, aby som pomohol vzniku zákona o lobingu.

Ak niekoho z čitateľov, či dokonca organizátorov protestov táto myšlienka zaujala, prosím, spojte sa so mnou. Nasmerujme energiu na konkrétny nástroj, na konkrétne riešenie!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?